Životopis

Dielo

Úvod

© JánČalovka_ml.

webmaster

Hlinené husle

Zbierka próz:  Zina, Hlinené husle, Rozbíjač kamenia, Popoluška, Čierne orechy,

Duša a telo

Vydavateľstvo

Slovenský spisovateľ, Bratislava

rok 1976,

edícia Nová próza

>>>

  Chodieval však často do viníc, cestou, čo viedla popri pastierni, kde žila Helena s trojročným dieťaťom. Po vojne sa nemala kam podiel a tak ju obec vysťahovala do starej opustenej pastierne. Štefanovho otca synove zálety mrzeli, ale ani podobrotky ani pozlotky ho neodpútal od viníc a Heleny. Keď si nakoniec uvedomil, že všetko je márne, na syna úplne zanevrel. (Vyjadril to i v testamente - synovi zane­chal dom, ostatný majetok i peniaze poručil dcére.)

Dedinčania poväčšine stáli na Štefanovej strane, ale aj tak sa jeho vzťah k mladej vdove neobišiel bez rečí. Dedina vymýšľala, mútila, klebetila, požehnávala i odsudzovala (najmä preto, že s ňou žil bez sobáša), ale o pár rokov si aj tí najväčší krikľúni zvykli a uznali vzťah medzi Štefanom a Helenou za právoplatný a dôstojný.

Po otcovej smrti Štefanov dom spustol, kvitla iba vinica, ktorú starostlivo obrábal. Každý deň, v zime - v lete, v nečase i páľave meral cestu ponad pastiermi a kameňolom. Bol presnejší a pravidelnejší ako zvonár, poštár a hrobár, ešte aj na Štedrý večer ste mohli nájsť vo viniciach jeho stopy. Mal tam hlinenú chyžku, košatý orech, lipový stôl, hnedoružovkavý ako jeho ohorená tvár. To bolo jeho ahasverovské sídlo a cesta tam a späť jeho životnou trasou. Okrem rodného chotára takmer nikam nechodieval. Hovorieval, že on už videl sveta na celý život. Našiel svoj konečný cieľ v tichu medzi nebom a zemou, v nezmeniteľných tvaroch kraja ....

Úryvok z prózy: Hlinené husle

Abstrakt