webmaster
Zbierka poviedok : Syn človeka
Miesto pre dvoch
Vydavateľstvo
Slovenský spisovateľ, Bratislava
rok 1966
>>>
Keď prírodopisár vstúpil do triedy, všetci sme utekali od okien.
Vyčkal, kým sa utíšime, potom sa predstavil a povedal niekoľko slov na úvod. Hovoril o tom, že sa po dvanástich rokoch vracia do rodného mesta. Potom čosi vravel o prírodopise, o prírode, o láske k prírode a zacitoval akési latinské príslovie, ktoré som si vôbec nezapamätala. Celé časti z jeho reči mi unikli.
Nasilu som sa vracala k jeho slovám, ale nič sa mi nedarilo. Ako naprotiveň sa mi v pamäti ozýval presný obsah nášho prvého rozhovoru. Pociťovala som srditú bezmocnosť ako pri tenise, keď kazím jednu loptičku po druhej. Dívala som sa na chrbát spolužiačky a márne som sa snažila zachytiť do pamäti aspoň pár viet. To včasné raňajšie ticho ma obostieralo ako múr z vaty.
Odkiaľsi zvysoka prúdilo ku mne olovnaté svetlo katedrály. Počúvala som vzrušujúce šepkanie pod starými klenbami. Sledovala som slová sprievodcu, biele ruky v hustom šere a znovu slová sprievodcu, pospletané s tichým hlasom organa ...
Dívam sa na chlapovu tvár, cítim, ako mi na prsia padá ťažké, hmlisté svetlo, prší, čakám bosk, počujem hlas cilkulára a hukot tankov. Pach éteru a olív sa mieša s klzkosťou kože, oleja a blata.
Chcela som si spomenúť na jeho meno, ale ani to mi neprišlo na rozum. Rozhodla som sa , že ho budem volať jednoducho ....
Úryvok z poviedky: MIESTO PRE DVOCH
Abstrakt