webmaster
Zbierka poviedok : Mukyňový háj
Kde pijú dúhy
Vydavateľstvo
Slovenský spisovateľ, Bratislava
rok 1962
edícia Živý prúd
>>>
Pozrel som do okna. Vonku sa belela chladná ranná hmla. Spomenul som si na plášť v čistiarní a na termíny skúšok. Vrátil som sa domov neskoro popoludní a na vrátnici ma čakal telegram: Otec zomrel.
Bola to neočakávaná bolesť, tenký hlas trúbky, ktorá žalostila
v prázdnej sále. Sedel som tam sám, nad hlavou mi hučalo niečo ako ventilátor. Ktosi prichádzal, zhasínal svetlá, nechal iba jediný tenký lúč a ten lúč padal cez zarosenú pavučinu a zvonili zvony.
Otca ranila mŕtvica.
Pohreb bol popoludní. Cintorín voňal čremchou. Matka bola zdrvená, viedol som ju popod pazuchu a vtedy som cítil, akú ťarchu nesie v sebe. Otec bol dobrým duchom nášho domu, starosti a ťažkosti zmáhal húževnatou vôľou a stačil na všetko. A odrazu zostal dom prázdny. V rakve sme vyniesli chlapské ruky, ktoré ochraňovali jeho grunt. Matka sa nevedela spamätať. Dohodli sme sa, že mi čas preruším štúdiá a budem bývať s ňou. A tak sa na cintoríne obrátil môj život. Ešte v ten večer, keď sme pochovali otca, som sa rozhodol, že si niekde neďaleko nájdem zamestnanie. Na stole ležali noviny, ktoré už zvedavá otcova ruka nestačila roztvoriť. Otvoril som ich viac z úcty ako z potreby a zazrel som inzerát: „Priemyselný podnik na strednom Slovensku prijme absolventa chemickej priemyslovky ..." Veľa som nerozmýšľal. Na druhý deň som odcestoval .....
Úryvok z poviedky: KDE PIJÚ DÚHY
Abstrakt