Životopis

Dielo

Úvod

© JánČalovka_ml.

webmaster

Román zo študenského prostredia

Vydavateľstvo

Slovenský spisovateľ, Bratislava

rok 1993,

edícia Nová próza

>>>

Porozprávam jej svoj stručný životopis, oboznámim ju s rodiskom, s mojou bližšou i vzdialenejšou rodinou, so starým otcom z Lieskovca (Žofiu, pravda, nespomeniem), s našimi rodinnými zvykmi a tradíciami.

Moje rozprávanie ju vskutku zaujíma, sleduje moje oči a ústa, a keď prestanem rozprávať, precitne zo zamyslenia a opýta sa: „Nič si mi nezatajil?“ „Iba to, že som teraz strašne šťastný.“ Prstami v bielych rukaviciach sa dotkne mojej ruky a povie mäkko: „Ja tiež.“ Mimovoľne sa po­obzerám okolo seba: „Ale vieš, čo ma zaujíma? Ako si vytušila, že ma tu nájdeš?“ „Ja som to nevytušila, ja som si bola istá, že ťa tu nájdem. Vedela som, že v piatok ťa tu určite nájdem.“ „Ako, že určite?“ „Minule, keď som s te­bou tancovala, si mi prezradil, že piatok je tvoj šťastný deň. A tak som si povedala — prečo by piatok nemohol byť aj mojím šťastným dňom? No a vidíš — vyšlo mi to.“

Inovať krásne zružovieva, akoby sa medzi stromami zažínali petrolejové lampy. Obdivujeme premenu krištáľo­vej rozprávky. „Tie kríky vyzerajú, akoby kvitli.“ „Na jar tu môže byť pekne.“ „Tešíš sa na jar?“ V belasých očiach zasvieti ružová inovať: „Veľmi.“

Prstami sa jemne dotknem jej ruky. Neodtiahne sa, naopak, nakloní sa ku mne a prsty volnej ruky mi položí na ústa. Zacítim chladnú rukavičku, jazmín a vôňu vianočné­ho snehu. Jej oči ešte nikdy neboli tak blízko mojich očí.

Odrazu vykríkne: „Veď .....

Úryvok:

Abstrakt