webmaster
Román zo študenského prostredia
Vydavateľstvo
Slovenský spisovateľ, Bratislava
rok 1993,
edícia Nová próza
>>>
Porozprávam jej svoj stručný životopis, oboznámim ju s rodiskom, s mojou bližšou i vzdialenejšou rodinou, so starým otcom z Lieskovca (Žofiu, pravda, nespomeniem), s našimi rodinnými zvykmi a tradíciami.
Moje rozprávanie ju vskutku zaujíma, sleduje moje oči a ústa, a keď prestanem rozprávať, precitne zo zamyslenia a opýta sa: „Nič si mi nezatajil?“ „Iba to, že som teraz strašne šťastný.“ Prstami v bielych rukaviciach sa dotkne mojej ruky a povie mäkko: „Ja tiež.“ Mimovoľne sa poobzerám okolo seba: „Ale vieš, čo ma zaujíma? Ako si vytušila, že ma tu nájdeš?“ „Ja som to nevytušila, ja som si bola istá, že ťa tu nájdem. Vedela som, že v piatok ťa tu určite nájdem.“ „Ako, že určite?“ „Minule, keď som s tebou tancovala, si mi prezradil, že piatok je tvoj šťastný deň. A tak som si povedala — prečo by piatok nemohol byť aj mojím šťastným dňom? No a vidíš — vyšlo mi to.“
Inovať krásne zružovieva, akoby sa medzi stromami zažínali petrolejové lampy. Obdivujeme premenu krištáľovej rozprávky. „Tie kríky vyzerajú, akoby kvitli.“ „Na jar tu môže byť pekne.“ „Tešíš sa na jar?“ V belasých očiach zasvieti ružová inovať: „Veľmi.“
Prstami sa jemne dotknem jej ruky. Neodtiahne sa, naopak, nakloní sa ku mne a prsty volnej ruky mi položí na ústa. Zacítim chladnú rukavičku, jazmín a vôňu vianočného snehu. Jej oči ešte nikdy neboli tak blízko mojich očí.
Odrazu vykríkne: „Veď .....
Úryvok:
Abstrakt