Životopis

Dielo

Úvod

© JánČalovka_ml.

webmaster

Krv nie je voda

Zbierka poviedok : Žena v devätnástom, Stávka, Chlapec s medeným koňom, Spolucestujúca, Krv nie je voda, Michelangelo medzi stromami, Otcovia a deti, Strecha

Vydavateľstvo

Slovenský spisovateľ, Bratislava

rok 1985,

edícia Nová próza

>>>

Len čo som sa vrátil domov zo školy, zachytil som vo­ľajaké čudné polohlasy a šepkanie. Otec s matkou čosi živo pretriasali, no len čo som vošiel do dvier, stíchli, prehodili dve-tri náhodné slová a hned začali o inom.

Nič som nepovedal, ale myslel som si svoje. Ich taj­nostkárstvo mi totiž pripomenulo starootcovský prípad spred štyroch rokov. Dobre som sa pamätal, že aj vtedy (mal som trinásť) sa matka s otcom tajnostkársky ra­dili kdekade po kútoch čo robiť, čo preboha robiť s tým starým hriešnikom?

Nuž, čože sa vlastne stalo, že sa naši o starom otco­vi tak potajomky dudkovali? A nielen sami medzi sebou, ale aj so sestrami a bratmi, so švagrami a švagri-nami, ba ešte aj so starkého bratom, náruživým poľov­níkom, ktorý flintu tak veľmi ľúbil, že sa pre ňu ani neoženil.

Čo vlastne starý otec vyparatil, že sa jeho prípadom musela zaoberať naša širokorozvetvená ctihodná rodi­na? Čo vlastne zburcovalo rodinné šíky proti starému otcovi?

Všetko sa začalo tým, že môj starý otec, pochôdzkár na dôchodku a nositeľ dvoch vojenských vyznamenaní, začal piť. Najskôr len tak po domácky popíjal vlastný otelák, ale neskoršie začal zakášať aj do krčmy. A keď si vypil, stúpla mu chlapská krv do srdca i do hlavy, kadekoho objímal a preklínal, búchal sa do pŕs a kri­čal: „Čo vy viete, miglanci, figu drevenú! Kde ste vy boli, ked som ja bojoval?! V maminej peci ste boli, a nie v Povstaní!" Niekedy si vyložil metále na prsia a kričal na krčmára: „Hej, Ežo, nalej z tej nekrstenej, otca ti naháňam!

Úryvok: Krv nie je voda

Abstrakt