webmaster
Zbierka poviedok : Žena v devätnástom, Stávka, Chlapec s medeným koňom, Spolucestujúca, Krv nie je voda, Michelangelo medzi stromami, Otcovia a deti, Strecha
Vydavateľstvo
Slovenský spisovateľ, Bratislava
rok 1985,
edícia Nová próza
>>>
Len čo som sa vrátil domov zo školy, zachytil som voľajaké čudné polohlasy a šepkanie. Otec s matkou čosi živo pretriasali, no len čo som vošiel do dvier, stíchli, prehodili dve-tri náhodné slová a hned začali o inom.
Nič som nepovedal, ale myslel som si svoje. Ich tajnostkárstvo mi totiž pripomenulo starootcovský prípad spred štyroch rokov. Dobre som sa pamätal, že aj vtedy (mal som trinásť) sa matka s otcom tajnostkársky radili kdekade po kútoch čo robiť, čo preboha robiť s tým starým hriešnikom?
Nuž, čože sa vlastne stalo, že sa naši o starom otcovi tak potajomky dudkovali? A nielen sami medzi sebou, ale aj so sestrami a bratmi, so švagrami a švagri-nami, ba ešte aj so starkého bratom, náruživým poľovníkom, ktorý flintu tak veľmi ľúbil, že sa pre ňu ani neoženil.
Čo vlastne starý otec vyparatil, že sa jeho prípadom musela zaoberať naša širokorozvetvená ctihodná rodina? Čo vlastne zburcovalo rodinné šíky proti starému otcovi?
Všetko sa začalo tým, že môj starý otec, pochôdzkár na dôchodku a nositeľ dvoch vojenských vyznamenaní, začal piť. Najskôr len tak po domácky popíjal vlastný otelák, ale neskoršie začal zakášať aj do krčmy. A keď si vypil, stúpla mu chlapská krv do srdca i do hlavy, kadekoho objímal a preklínal, búchal sa do pŕs a kričal: „Čo vy viete, miglanci, figu drevenú! Kde ste vy boli, ked som ja bojoval?! V maminej peci ste boli, a nie v Povstaní!" Niekedy si vyložil metále na prsia a kričal na krčmára: „Hej, Ežo, nalej z tej nekrstenej, otca ti naháňam!
Úryvok: Krv nie je voda
Abstrakt